11.04.2007

Pičujeme na politiku

Krátky príspevok vzťahujúci sa skôr na staršie politické udalosti.

Človek za svoj dlhý pojebaný život zažije veľa. Od malička mu vštepujú morálne normy a predpokladá sa, že sa nimi bude aspoň sčasti riadiť. Ale ako vidím, morálka v tomto skurvenom svete nič neznamená.
Najnovšou módou je, že sa politik vyjebe na svoju životnú partnerku a odoberie sa do postele k novej, dobre jebajúcej kurve. "Mladá kurva dobre jebe" by mohlo byť motto tohoto procesu. A ako to urobíme tak, aby z toho nebol spičený škandál? No verejne? Ako inak? Proste to všetkým povieme a väčšine obyvateľstva aj tak nedôjde že si z nich vlastne robíme piču a prehlasujeme tým že ich máme absolútne u kokota. Človek by povedal, že takýto chujko v politike skončí.

Opak je pravdou. Publicita stúpa, preferencie idú hore, život ide kurva ďalej. Proste si niekto vymení starú mrdnu za novú a každý má v piči. Na začiatku som si myslel že je to pre to, že sa ešte ľudia nespamätali z toho šoku že to naši (ich, vaši, jeho , jej ) politici robia tak verejne. Ale ako čas plynie, z hrôzou si uvedomujem že to tak nieje. Politici si proste vycvičili ľudí tak, že už sa ani nesnažia lebo vedia že to nemá cenu. Pár skurvených bulvárov uverejní niekoľko pikantných článkov a inak má každý v piči. Jaždý na to jebe. Všetkým je to kurva jedno. A mne? Mne z toho už tiež zdatne zajebáva...v takých chvíľach sa radšej vydám na cestu za duchmi mojich predkov a ďakujem našim Holandským kolegom že mi dodávajú taký "good shit".

A nezabudnite!
Mladá kurva dobre jebe...

Pičujeme na obchody...znova

Tak milí moji, bol som zase nakupovať (inak nikdy nenakupujem, vyžieram spolubývajúcich).
Vojdem tak počas príjemného jesenného dňa do obchodu jednej nemenovanej siete hypermarketov, nadýchnem sa čerstvého (filtrovaného, suchého, ochladeného a rôznymi propagačnými látkami naplneného) vzduchu, k mojim ušiam sa priženú prvé tóny nekonečnej, mozog miesiacej, slintavo-deptajúcej "hudby" a vykročím smelo k novým dobrodružstvam.

Minútu na to stojím ako keby ma niekto klincom prijebal k podlahe a pozerám do svojho zápisníka. V hornej časti stránky vidím dátum: 18.10.2007 . Zúrivo rozmýšľam, či som náhodou nezaspal dobu, či náhodou európska komisia nevymyslela nejaký posuv času alebo či Jamajskí teroristi neukradli pár mesiacov, poprípade čo som to kurva včera(?) večer fajčil. Vyberám z vrecka mobil, spúšťam aplikáciu "Kalendár" a kontrolujem dátum...všetko sedí. Potom zdvihnem pohľad. Skúste hádať čo moje oko vidí...

...hádajte...

...Pojebané vianočné dekorácie. Uprostred skurveného októbra. Čo to do piči má kurva fix znamenať? Čo už si manažment skurvených korporácií myslí, že ľudia sú tak prijebaní a zdeptaní, že sa nechajú jebať vianočnými akciami dva mesiace pred vianocami? Čo už tým zazobaným vymrdaným kokotom načisto jebe? To nemajú v hlave okrem svojich pojebaných peňazí kúska zdravého rozumu? Alebo slušnosti? Alebo...ale na čo sa vlastne pýtam. Všetci poznáte odpoveď.
Tak si človek pomyslí že aspoň budú nejaké fasa vianočné akcie, nakúpi lacno nekvalitný tovar a obžerie sa doma z čínskych cestovín a kórejskej omáčky. Obzerám sa po akciách a čo nevidia moje utrápené oči? Akcia na rožky! Dnes výnimočne len (!) za 2.50. Poyerám na to zľava, sprava, pristavím predavačku a pýtam sa, či nieje v tej cenovke nejaká chyba? Nie? Jebne ma na mieste? Teraz? Za pojebaný kus pečiva s troma drobkami makových zrniečok, ktorý je na druhý deň stráviteľný ako guma od trenírok tu nejakí chuji pýtajú 2.50? Už sa nemôžem ani zhlboka nadýchnuť. Rozhliadam sa v panike okolo, či tu jebe len mne alebo sa zbláznil celý svet. Ale ako vidím každý má ťažko v piči. Kupujú salonky, vianočné gule a umelé stromčeky. Adventné kalendáre idú na dračku. Babičky sa naťahujú o skurveného čokoládového mikuláša. Proste idilka. Pardon....Vianočná idilka

Vychádzam von z chrámu modernej ekonomiky a kapitalistického rozvoja. Som z toho úplne v najhlbšej piči. Nechápem, ako sa im môže dariť ojebávať ľudí na každom kroku a nikto proti tomu nič nenamieta. Usmievavé predavačky v polovici svojej dvadsaťštyrihodinovej smeny a po šiestich posilujúcich tabletkách blokujú a blokujú. Pojebané pokladnice šťastne pípu, manažér obchodu zdraví (samozrejme s úsmevom na tvári) zákazníkov.
Slušnosť. Slušnosť je v tomto prostredí odzbrojujúca. Človek by už aj niečo povedal ale potom uvidí záplavu milučkých usmievajúcich sa xichtíkov a .... a stratí reč.
Slušnosť dovedená do dokonalosti. Slušnosť ktorá deptá...

Len dúfam, že raz nastane doba, keď pôjde slušnosť stranou. Keď už trpezlivosť konečne pretečie, príde prvý človek a pošle ich všetkých do piči.

Pičujeme na Robošov...

Týmto nechcem uraziť žiadneho manuálne pracujúceho človeka (sám jedným som), ale čo je veľa...

Tento a minulý (a predminulý) týždeň nám na kolejnom (pre slovákov intrákovom) pokoji robili nové stupačky (pre tých menej skúsených to sú tie rúrky cez ktoré vám priteká do umyvadla, sprchy a hajzla voda). Fajn koncepcia, táto stará pojebaná budoba renováciu potrebuje. Ale, mierne povedané, realizácia stojí za veľkú PIČU! Vysvetlím postup.

1. Varovanie
V piatok okolo obeda sa na kuchynskej linke objaví papier s príjemnou správou, že nasledujúci týždeň nepotečie voda.

2. Jebeme do steny
V pondelok ráno sa človeku do predsienky a do kuchyne najebú traja roboši. V krutú rannú (pre niekoho ešte nočnú, záleží od množstva skonzumovaného alkoholu), začne výjeb steny. Kladivá, brúska a zbíjačka v dokonalej harmónii rozmrdávajúcej mozog v tvojej hlave zaživa. Povieš si...šak je to len ich práca, nejak to vydržím.

3. PADLA!!!
V momente keď nastane určitá hodina, hukot skončí. Padla. Mám v piči. Divím sa, že si tam chlapci nezabudli svoje vyjebané vŕtačky. Stena rozmrdaná po celom záchode, kuchyni, predsienke, chodbe... Ale máme v piči, šak padla, jebeme na to ideme domov šak čo. Poviem vám, urobili by niečo také v mojom byte tak ich druhý deň čakám so spičenou brokovnicou a párom pittbulov.

4. Pomaly ďalej zájdeš.
Aby sme vysvetlili ďalší postup. Po rozjebaní steny sa okamžite zmenia robotnícke smeny na denné intervaly. Prvý deň príde jedna partia a vyreže staré rúry. Druhý deň príde druhá partia a najebe nové rúry. Tretí deň príde tretia partia a obalí rúry izoláciou (mirelon...práca približne na 5min/poschodie, ktorú by zvládol aj cvičený motýľ). Štvrtý deň príde jeden človek a skontroluje to. Piaty deň príde chuj s klincami a pribije naspäť najväčšie popadané kusy steny. Šiesty deň sa objavia dvaja kokotkovia a zajebú dve maličké diery. Siedmy deň niekto príde zmerať to čo tí pred ním posrali. ôsmy deň prídu jebáci a naserú na stenu sadrokartón. Deviaty deň...to príde zase nejaký jebko skontrolovať. Desiaty deň. Príde chlapík a zajebe sadrou diery po klincoch v sadrokartóne (robota asi 20-25 sekúnd). Jedenásty deň to príde niekto čo? Hádajte? Skontrolovať no jasne. No a ako to skončí? Kokot vie, ja nie. Stále to ešte nedotiahli do úspešného (v našom prípade akéhokoľvek) konca.

A čo z toho vyplýva?
Musia sa fasa naháňať pojebané pracovné hodiny, keď sa jedna skurvená práca, ktorú by tlupa pubertiakov zvládla za pol dňa robí dva vyjebané a nepredstaviteľné týždne.
Good job pri výbere firmy na rekonštrukciu KaM.

Ospravedlnenie (aneb. Aj tak vás mám v Piči)

Tak aby bolo jasné. Niekoľko ľudí ma ťažko spičovalo, že som prestal písať výpičné príspevky. Sorry.

To je asi tak skoro všetko čo vám k tomu poviem....

Tak nie, je čas na výhovorky. Však to všetci poznáte otáča sa to stále dokola a točí sa to okolo: "Som bol chorý", "Nemal som čas" až po "Umrela Babička".
Pravdu povediac na mňa sa momentálne nevzťahuje ani jedna z možností. Prestal som písať hlavne preto, lebo som nejak nemal náladu pičovať. Bol som šťastný (z istých silne osobných dôvodov). Nie šťastný typu "vyhral som milión" alebo "dnes som sa zas ožral jak prasa", ale naozaj šťastný. Mal som taký ten pocit že je všetko OK, tutti frutti eňo ňuňo GOOD!
Potom som naopak bol príliš nešťastný. A hlavne som bol pár mesiacov ťažko dojebaný.
Ale teraz som sa vrátil ku svojej klasickej vyrovnanej nálade, to znamená že vstávam s nadávkou na jazyku a cez deň sa to len zlepšuje.

Toto je osamelé volanie jedného osamelého človeka, ktorému je kurva jedno, či si to niekto prečíta, alebo nie.